Moja vlasť (Umelecký opis)

Moja vlasť (Umelecký opis)

Pri slove vlasť každý pocíti pri srdci jemný záchvev. Spomienka na malú krajinku v srdci Európy obkolesenú o niečo rozložitějšími susedmi prebudí bázeň a úctu k miestu, kde piesne a večne živé tradície či zvyky stále pretrvávajú pripomínajúc pohnuté, ale i veselé, šantivé aj ľúbostné zážitky našich predkov. Vďaka nim sa môžeme vždy vrátiť do tých miest, kade putovali Cyril a Metod, aby nám priniesli vlastný jazyk, kde Svätopluk daroval zväzok prútov svojim synom.

Vlasť, domovina – Slovensko. Vidím široké lány sfarbené pestrými plodmi práce ľudí, zelené lesy hrajúce na jeseň všetkými farbami, v ktorých sa človek opája ľúbezným spevom drobných okrídlených obyvateľov rozvetveného náručia krovín. Malebnú šachovnicu zelených a sivastých štvorcov pretkávajú modré stuhy zurčiacich potôčikov i duniacich či pokojne plynúcich riek.

Belasé oči jazier zdola hľadia na blankytnú oblohu snažiac sa pohľadom pohltiť krásu neba. Nasávajú nádheru letiacich vtákov, túžiac sa premeniť na krídla a spolu s nimi prelietať ponad skalné bralá, vidieť svet z ich perspektívy.

Pozrite sa na sever a ocitnete sa v náručí mocných bielych obrov, ktorých Slovania pomenovali Vysoké Tatry. Oni ukrývajú mnohé záhady a tajomstvá svojho rozsiahleho impéria. Hlavný strážca „Kriváň" dohliada spolu s Lomnickým štítom na mladších bratov „Nízke Tatry". Tí bdejú nad drahým pokladom nenaplneným zlatom, no vzácnou zeleňou -„Slovenským Rajom". Na území celých Tatier žijú mnohé klenoty živej prírody od vzácnych kamzíkov cez medvede, srny, jelene až po svište, jazvecov či drobný neobvyklý hmyz.

Zo západu sa vinie stužka Bielych Karpát susediacich s Malou a Veľkou Fatrou pomaly putujúcich až k našim poľským susedom. Zelené žírne nížiny na juhu a východe Slovenska sú nenahraditeľným bohatstvom našej domoviny. Po celom území tejto malej prekrásnej krajiny sú porozsýpané ako drahokamy historické mestá s bohatou minulosťou ozdobené šperkmi stredovekých kostolíkov, diadémami zámkov a hradov spomínajúcich na pestrú históriu svojich často i ťažko skúšaných kniežacích obyvateľov.

Takých cenností je u nás mnoho. Pozrite si len Spiš, Levoču, Kežmarok, Banskú Štiavnicu, Košice či Nitru, Trenčín, Čachtice! Tu a v ďalších mestách žijúcich vlastnou dávnou dušou nájdete to, čím sa môže každý Slovák hrdiť. Je to však oprávnená hrdosť na naše prekrásne skvosty.

Som rada, že tu žijem, že sa môžem aj ja pýšiť touto malebnou krajinou. Vždy si budem uchovávať v duši obraz Slovenska – domoviny, kam sa vždy môžem vrátiť. Či už duchom, alebo fyzicky po pobyte v zahraničí. No všetci sa musíme snažiť prenášať kladný vzťah ku Slovensku – vlasti našich budúcich potomkov – i prostredníctvom nádherných rozprávok a povestí. Cudzinci tiež radi spoznajú kultúru a miesta vykresľujúce všetky naše nádhery.