Telesná kultúra v staroveku

Telesná kultúra v staroveku

– Začiatok staroveku ohraničuje vznik prvých mestských štátov a jeho koniec zánik Rímskej ríše v roku 476 n.l.

– Zmeny v spoločnosti viedli k jej hierarchizácii. Tento proces nakoniec vyústil do vzniku štátu ako triednej kategórie.

– Najväčšie zoskupenia takýchto štátov vznikali na sútokoch riek s vhodnými podnebnými podmienkami. Najstaršie štátne útvary sa vyvinuli v priebehu 3. a 2. tisícročia pred naším letopočtom v Egypte, na Blízkom východe, v Indii, Číne, a v egejskej oblasti (Kréta).

Staroveký Egypt

– V starovekom Egypte bola telesná príprava jednou z najvýznamnejších zložiek výchovy.

– Veľká pozornosť sa venovala telesnej príprave gymnastickými cvičeniami (akrobaciou) a základným lokomóciam (beh, skákanie, hádzanie).

– Akrobatické cvičenia boli aj súčasťou tanečných prvkov egyptských tanečníc. Choreografia takýchto tancov bola nesmierne náročná na obratnosť a kĺbovú pohyblivosť, ktoré sa dali dosiahnuť len dlhoročnou prípravou.

– Egypťania zdôrazňovali štíhlosť a tučných ľudí označovali za hlupákov.

Mezopotámia a Stredná Ázia

– Ťažisko telesnej výchovy bolo vo vojenskej príprave.

– Obsahom telesnej prípravy bola jazda na koni, pochod na dlhé vzdialenosti, streľba z luku a praku na cieľ, hádzanie kopiou, vrhanie kameňom, šermovanie, plávanie, zápas i box.  

– Pomerne veľa správ sa zásluhou Starého zákona zachovalo o telesnej príprave Židov.

– Medzi najobľúbenejšie činnosti patrila streľba z luku a praku. Prak používali aj pastieri na ochranu svojich stád pred dravou zverou.

Staroveká India a Čína

– Na indickom kráľovskom dvore sa pestoval akýsi predchodca desaťboja, ktorý pozostával z 5 telesných a 5 duševných disciplín. Toto je jediný príklad telesnej aktivity, ktorý sa dochoval v podobe archeologických objavov.

– Osobitný druh pohybovej činnosti tvorí komplex cvičení označovaný ako joga. Slovo joga znamená spájanie, čím sa chápalo spojenie duše s bohom. Podstatou jogy je rôznymi príkazmi (nijami), zákazmi (jama), pozíciami (asány) vypestovať nadvládu psychického nad fyzickým.
V Číne vznikla liečebná a zdravotná gymnastika nazvaná Kung-fu, čo znamená umelec-muž. Medzi šíriteľov tejto gymnastiky patrili filozofi a kňazi.

– Čínska telesná kultúra mala veľký vplyv na telesnú kultúru Japonska. Vysokú úroveň dosiahol šerm, ktorý pestovali prevažne japonský šľachtici a z ktorého sa zrodili prví samuraji. Cvične sa pestoval boj s bambusovými tyčami, z ktorého sa vyvinulo kendo, známe aj v súčasnosti. 

Antické Grécko

– Grécka telesná kultúra bola ovplyvnená telesnou kultúrou Kréťanov.

– Aj názov gymnastika vytvorili Gréci podľa toho, že videli Kréťanov cvičiť nahých (gymnos – nahý).

– Pôvod mnohých telovýchovných aktivít má korene na Kréte. Tu sa našli aj prvé známe tribúny a dobre zachovaná aréna.

Sparta

– Základom bola vojenská príprava, o čom svedči aj fakt, že každý slobodný Sparťan bol vo veku 20 až 60 rokov aktívnym členom armády.

– Mládež od siedmeho roka žila v ústavoch, kde sa pomocou telesných cvičení učili prekonávať únavu, otužovali sa, zvykali si na nedostatok potravy a vody, zdolávali dlhé pochody…

– Od 14 roka boli chlapci zaraďovaní do strážnych oddielov a boli vybavení zbraňami. Až po dovŕšení 30. roka sa stali plnoprávnymi občanmi a bolo im dovolené založiť si rodinu.

– O niečo menej drsnú výchovu absolvovali aj sparťanské dievčatá. Dievčatá súťažili v behu, skokoch, hodoch, zápase a veľká pozornosť sa venovala nácviku tanca.

Atény

– Proces výchovy sa uskutočňoval na školách. Najvýznamnejšie školské inštitúcie tvorili gymnáziá, ktorých súčasťou bola palaistra – ohradený priestor na výcvik zápasu a boxu.

– Ako hlavný prostriedok telesnej výchovy sa uplatňoval pentatlon (päťboj), ktorý obsahoval beh na 1 stadión, skok do diaľky, hod diskom a oštepom a zápas.

– Veľká pozornosť sa venovala aj boxu (pygmé) a všeboju (pankration).

– Aténsky človek, ktorý nevedel plávať ani písať sa považoval za nevzdelanca.  

– Veľký rozmach telesnej kultúry podnietil vznik mnohých slávností spojených s telesnými cvičeniami a hrami. Vznikali hry ktorých názov sa často pripisoval miestu vzniku hier. Takto vznikli Olympijské hry, Pýtické hry, Nemeiské hry, Istmické hry alebo Panaténajské hry.

– Ideálom gréckej kultúry bola KALOKAGATIA ( z gréckeho kalos – krásny a agathos – dobrý, ušľachtilý)

Rím

– Rímsky mládenec až do dovŕšenia 17 rokov sa venoval telesnej a brannej príprave spolu so svojimi súrodencami. Náplňou telesnej prípravy boli hlavne šerm, jazda na koni a plávanie, ktoré ovládali aj ženy.

– Po víťaznej púnskej vojne sa Rimania dostali do bližšieho kontaktu s Gréckom a jeho kolóniám, čo malo za následok uplatnenie gréckej kultúry.

– Postupne pôvodné rímske hry strácali svoj tradičný starorímsky charakter a menili sa na atraktívne divadlo, ktoré zneužívala vládnuca trieda na svoje mocenské ciele.

– Nastala doba gladiátorských hier. Spočiatku vystupovali gladiátori v dvojiciach v zápase, pästnom boji a šerme. Postupne zápasy dostávali masovejší charakter.

– Za cisára Tita postavili najväčší rímsky amfiteáter Koloseum pre 80 000 divákov. Rímske amfiteátre sa stali predchodcami a vzormi dnešných športových štadiónov.

– Gladiátori predvádzali skutočné bitky ako pešiaci i ako jazdci. Osobitným druhom krvavých gladiátorských bitiek boli naumachie – námorné bitky, ktoré sa konali na špeciálne vybudovaných jazerách a neskôr aj v Koloseu.