Veda

Veda

= forma skúmania sveta okolo nás pomocou (experimentovanie), základy vedy boli položené v starovekom Grécku.

Moderná veda systematizuje pbjektívne poznatky a je založená na pozorovaní, experimentoch (ktoré musia byť opakovateľné), štatistikách a vyhodnocovaní. Modernou vedou označujeme vedu od 16./17. storočia.

Hypotéza je vedecká metóda skúmania, ktorá vychádza z pozorovania a výskumov. Urćitý predpoklad, ktorí sa vedci snažia potvrdiť alebo vyvrátiť.

Vedecká metóda je spôsob, ktorým sa získavajú, klasifikujú a vysvetľujú nové vedecké poznatky.

Metóda pozorovania ako jedna zo základných vedeckých metód spočíva v systematickom a účelnom vnímaní predmetu a javu riešeného problému.

Experiment ako vedecká metóda je aktívne zasahovanie riešiteľa do skúmaného problému s cieľom zreprodukovať získané výsledky v maximálnej možnej miere. Experiment si vyžaduje oveľa viac tvorivého myslenia a premýšľania o všetkých detailoch činností súvisiacich s vyriešením problému.

Analýzu ako vedeckú metódu môžeme charakterizovať ako proces myšlienkového rozčleňovania skúmaného problému na jednotlivé časti, prvky, znaky, protiklady a ich skúmanie s cieľom odhaliť ich podstatu. (od celku k časti)

Vedeckú metódu syntézu môžeme charakterizovať ako proces zisťovania súvislostí medzi vyčlenenými prvkami, znakmi, protikladmi, ich prepojenie atď. (od častí k celku)

Medzi vedecké metódy môžeme zaradiť i metódy indukcie a dedukcie.

Ďalšou vedeckou metódou, ktorú môžeme začleniť do kategórie logických je metóda porovnávania. Pred vyslovením akéhokoľvek súdu o riešenom vedeckom probléme sa snažíme určiť, v čom sa zhoduje s predmetmi, ktoré sú nám už známe a v čom sa od nich líši.

Veľmi využívanou vedeckou metódou je metóda abstrakcie. Bližšie túto metódu môžeme charakterizovať ako odhliadnutie, myšlienkové odlučovanie vlastností, súvislostí a vzťahov, ktoré sťažujú prenikanie do skúmaného problému.

Ako protikladnú metódu k metóde abstrakcie môžeme označiť metódu zovšeobecňovania. Táto metóda je charakterizovaná myšlienkovým prechodom od jedinečného k všeobecnému, pomocou zjednocovania údajov na základe jedného alebo viacerých zhodných znakov.

Delenie vied:

1. PRÍRODNÉ (bilógia, chémia, fyzika, matematika...)
2. HUMANITNÉ (psychológia, etika, filozofia...)
3. APLIKOVANÉ (inžinierstvo, medicína, klimatológia...)

Serendipity (šťastné náhody) znamenajú objav niečoho dobrého či užitočného bez toho, aby sme to hľadali (náhodne).

Penicilín – prvé antibiotikum, Alexander Fleming, omylom nechal baktériu spolu s Penicilínom cez noc v miske a zistil, že Penicilín je schopný ju zničiť (1928).

Mikrovlnná rúra – Persy Spencer pracoval na vývoji radarových systémov, pri jednom pokuse zistil, že sa mu vo vrecku rozpustila čokoláda (1946).

CocaCola – Americký lekárnik vyrobil nápoj z koky a orieškov kola liek proti stresu, únave a bolestiam, ktorý sa mal nechať rozpustiť vo vode. Jeden predajca v Atlante nechal liek rozpustiť v sóde a vznikla CocaCola (1886).

Etické problémy vedy:

• Interrupcie
• Klonovanie
• Génové inžinierstvo
• Testovanie na zvieratách
• Náhradné materstvo
• Darovanie orgánov
• Eutanázia
• Zneužívanie údajov v genetike

Vedecké disciplíny v umení: etika, psychológia, jazykoveda, antropológia, ekonómia (hodnota um. diela), estetika, arteterapia (liečba umením), medicína (prostredie izieb, ućenie pomocou divadla, obrázkov..), chémia, fyzika (fotografia)...

Sci-fi

= science fiction je žáner prozaických alebo audiovizuálnych diel, v ktorých sa obraz sveta, spravidla premietnutý do budúcnosti, opiera o znalosti súčasnej vedy a techniky a o predpoklady jej vývoja

= vzniká po priemyselnej revolúcii v 19. storočí: Jules Verne (Cesta okolo sveta za 80 dní, Cesta do stredu Zeme...), H.G. Welles (Neviditeľný muž, Stroj času)

= rozvoj prichádza v 20. storočí: Karel čapek (Továreň na absolútno), Isaac Asimov (Okruhliak na oblohe), Arthur C. Clarke (Vesmírna odysea)

Témy, ktoré zobrazuje sci-fi:

• cestovanie v čase (Stroj času, 12 opíc)
• paranormálne javy, teleportácia (Jumper, Počiatok)
• mutanti, androidy, roboty (Ja, robot, Matrix)
• koniec sveta, katastrofy, invázie (Deň nezávislosti, Deň po tom)
• mimozemské civilizácie (District 9, E.T. Mimozemšťan)
• vesmír (Cesta na Mesiac, Vesmírna odysea)

Cesta na Mesiac (G. Meliés) = 1. sci-fi film, prvýkrát použil kulisy a vymyslený príbeh, podľa knižnej

Predlohy

Vesmírna odysea (S. Kubrick)

Star Trek 70-te roky

Hviezdne vojny (G. Lucas)

Votrelec (R. Scott)

Blade Runner (R. Scott) 80-te roky

Matrix (A. Wachovski) 90-te roky