Byzantské umenie

Byzantské umenie

– rozdelením Rímskej ríše v roku 395 na východnú a západnú, vzniká na východe Byzantská ríša, centrom Východnej ríše sa stal Konštantínopol, známy aj ako Carihrad (dnes Istanbul) – vyrástol z pôvodnej gréckej osady Byzantion- podľa nej sa nazýva celá východná ríša

– v ďalšom vývoji sa rozchádza so západom, vracia sa k starej gréckej kultúre, čo ovplyvňuje jej charakter, na čele ríše stál cisár Konštantín

– za cisára Justiniána (následník Konštantína) bol tzv. zlatý vek byzantského umenia

– byzantský cisár Michal III. Poslal Konštantína a Metoda na Veľkú Moravu na žiadosť kniežaťa Rastislava- vznik hlaholiky, staroslovienčiny

Sochárstvo

– reliéfy - rezby reliéfov do kameňa s prevahou ornament, drobné zlatnícke práce a rezby do slonovej kosti (obr. 69)
– monumentálne sochárstvo sa neobjavilo

Maliarstvo

– mozaika (obr. 70) – vyhotovená s veľkou nádherou na zlatom pozadí
– zobrazované postavy vyjadrovali slávnostný a velebný pokoj, pozornosť bola sústredená na výraz a charakteristiku tváre
– ikony – na dreve maľované obrazy svätcov zdobené zlatom
– okrem figurálnych motívov sa uplatňovali aj námety krajiny a ornamentálne prvky
– forma maľovania bola zjednodušená a štylizovaná

Architektúra

– mozaiky - tvorili ich byzantský umelci, príbehy zo života Bohorodičky, Jozefove príbehy, stretnutie Krista s učencami
– technika emailov – Byzancia ju prevzala z Perzie, obrazy sa robili pomocou plieškov a priestor medzi nimi sa vypínal roztavenou farebnou sklovinou, celou pôsobí ako maľba na skle, rám emailových obrazov bol často vykladaný drahokamami
– byzantský sloh – rímske vplyvy, grécke vplyvy a umenie orientu
– neskôr sa v architektúre používali cibuľové kupoly s rozmanitým dekorom
– Benátky – chrám sv. Marka
Rusko - chrám Vasila Blaženého
  Grécko – chrám Laura na hore Atos

– Hagia Sofia – Chrám Božej múdrosti (obr. 71)
– vrcholná stavba tohto obdobia, nachádza sa v Konštantínopole
– začal sa stavať už za Konštantína, v roku 532 vyhorel a za Justiniánovej vlády bol prestavaný a dobudovaný (architektmi – Izidor z Milétu a Athemion z Trallu)
– bol centrom náboženského života v Byzancii, až po dobytie Turkami roku 1453 – prerobili chrám na mešitu, zotreli mozaikovú výzdobu a pristavali k chrámu štyri minarety
– od roku 1935 je tento chrám múzeum
– architektonické riešenie sa nedalo porovnať s ničím, čo dovtedy existovalo – bol to obrovský úspech byzantského staviteľstva
– chrám vznikol zlúčením baziliky a centrálneho chrámu s pôdorysom rovnoramenného gréckeho kríža s mohutnou kupolou uprostred.
– kupola (obr. 72) má výšku 55 metrov, priemer je 31,4 metra, spočíva na štyroch pilieroch a má 40 okien čo vytváralo dojem nebeskej klenby
– vnútro (obr. 73) bolo zdobené stĺpmi z mramoru, boli pokryté zlatými mozaikami
– mozaiky na kupole sa nezachovali, ale kresťanské mozaiky z južnej časti chrámu sa zachovali (obr. 74)
– priestor chrámu bol rozdelený na bočné lode (veriaci muži a ženy), strednú loď (cisár)

– Chrám sv. Marka v Benátkach (obr. 75)
– veľkolepá stavba z tohto obdobia, vybudovali ho konštantínopolskí umelci, veľa krát sa upravoval
– horná časť stavby má byzantské prvky a spodná má znaky románskej architektúry
– je menší ako Hagia Sofia
– má bohato členené priečelie, má 5 kupolí – 2 veľké centrálne a 3 menšie
– na štítoch sú nápadné mozaiky v pôvodnom stave
– na kupoliach je veľa okien – svetlo z hora
– niektoré stĺpy majú rímske – korintské hlavice
– grécke nápisy sa miešajú s latinskými
– interiér - tvar gréckeho kríža, kde sa nad mohutnými piliermi týči vysoká kupola pokrytá mozaikami
– plocha mozaík kostola je 4000 m – najväčšia na svete, mozaiky (obr. 76) pokrývajú i veľmi zvlnenú dlažbu
– priečelie – pôvodné antické práce z Ríma a 1,6 metra vysoké bronzové kone (obr. 77) (významná pamiatka, dnes sú nahradené kópiami a originál je v múzeu)
– najcennejšia umelecká práca interiéru je prenosný oltár – nazývaný Pala d' Oro (obr. 78) – byzantsko-benátske dielo zo zlata, striebra, emailov a drahokamov z Istanbulu – autori sú neznámi majstri