Filmové umenie

Filmové umenie

– Objavenie kinematografie a prvé verejné premietanie r.1895 v parížskom Grand Café, bratmi Lumierovcami (Louis a Auguste), znamenalo zrod nového umenia – Spojili premietač s kamerou. 1. film Vlak prichádzajúci na stanicu
– Vznik filmu  súvisel s  ľudskou potrebou zaznamenať pohyb. Film odráža a spoluvytvára skutočnosť. Nesie v sebe syntetizujúce prvky klasických umení – výtvarné umenie, divadlo, hudba, literatúra... Film je kolektívnym umením.

Druhy filmov na základe použitých metód:

1.) Hraný film
– Charakteristický znak – umelecká štylizácia deja hercami
– Námet – literárna predloha, realita, predstavy
– Žánrové delenie – tragédia, dráma, komédia
– Tematické delenie – vojnový, historický, psychologický, sociálny, kriminálny, dobrodružný, životopisný,...

2.) Dokumentárny film 
– Charakteristický znak – verná reprodukcia skutočnosti
– Typy:
a)  reportážny – sníma sa bez prípravy v bezprostrednej realite
b)  upravený – s predchádzajúcou prípravou, zostrihaný

3.) Animovaný film
– Charakteristický znak – pohyb sa netvorí pred kamerou, vytvára sa ilúzia pohybu, prevláda výtvarná stránka
– Typy:
a)  kreslený
b)  bábkový 

Výrazové prostriedky filmu:
– Scenár (písomná forma predstavy o filme)
– Kamera (kameraman je autorom obrazu a zodpovedá za fotograficko – výtvarnú stránku filmu)
– Reč
– Obraz
– Kamera
– Strih

– Striedanie veľkosti záberu: 
1.  veľký celok (napr. pohľad na krajinu)
2.  celok (jazero v nej) .
3.  polocelok (čln)
4.  americký plán (veslujúci človek)
5.  polodetail (pohyb celých rúk pri veslovaní)
6.  veľký detail (záber na prsty)

– Najznámejšie festivaly : Benátky, Cannes, Karlove Vary, Locarno, Moskva, San Sebastian, U.S.A

Začiatky filmu
– začiatkom 20. storočia vznikajú  kiná s príťažlivými názvami a reklamami

– Edison
– už rok pred Lumierovcami objavil kinematograf s premietaním pre jedného diváka
– film Kýchanie Freda Otta (trval 2 minúty)

– G. Mélies
– pokračovateľ Lumierovcov
– vnáša do filmu filmové triky – film Cesta na mesiac

Nemý film (20te roky)

– Hlavným výrazovým prostriedkom sa stal pohyb, detaily tváre a očí, herec nemého filmu bol majstrom mimického a gestického vyjadrenia
– súčasťou premietania bol hudobný doprovod (hra na klavír a gramofón)
– nemecký expresionistický film bol založený na práci so svetlom, ktorým dosahovali dejové napätie

– D. W. Griffith
– americký filmový režisér
– dal základy svetovej kinematografií, je objaviteľ detailu, osvetlenia, uhla záberu a paralelnej montáže
– vytvoril tým hercov (napr. Mary Pickfordová)
– Intolerancia – ide o štyri príbehy z ľudských dejín o neznášanlivosti

– Mack Sennett 
– americký filmový režisér a herec 
– priekopník filmovej grotesky, zakladateľ komediálneho hereckého súboru, v ktorom začínal aj Ch. Chaplin

– Charlie Chaplin
– americký herec, režisér a scenárista
– Laurel a Hardi, Diktátor (paródia na Hitlera)

– Sergej Ejzenštejn 
– priekopník ruského nemého filmu 
– inšpiroval sa D. W. Griffithom 
– Krížnik Potemkin (strihová virtuozita na umocnenie deja)

– Vsevolod Pudovkin
– pokračovateľ Ejzenštejna, predstaviteľ tzv. psychologického prúdu
– objaviteľ vertikálnej montáže (vytvoril tak nové emocionálne podnety pri vnímaní deja)
– Matka (predloha M. Gorkij)

– Louis Bunuel
– španielsky režisér, stúpenec surrealizmu 
– spolupracoval so S. Dalím na filme Andalúzsky pes
– po 1. sv. vojne sa stáva pojmom vo svete filmu Hollywood

Zvukový film (30te roky) 
– vynález zvuku mení charakter filmov, dialóg sa stal hlavným nositeľom deja 
– prvý zvukový film Jazzový spevák bol premietaný v r.1929
Farebný film (40te roky)
– farba prináša nové možnosti experimentovania s filmovým obrazom, zvyšujú sa tvorivé možnosti

Širokouhlý farebný film (50te roky)
– centrum filmu bola Amerika, Hollywood
– westem – Veľká vlaková lúpež (režisér Edwin Porter)
– komédia – Niekto to rád horúce (hl. úloha Marilyn Monroe)
– muzikál – Melódia z Brodway
– horor – Vtáci (režisér A. Hitchcock)
– animačný film – W. Disney
– akčné a scifi filmy

Taliansky Filmový neorealizmus 
– 1. etapa
– nová kapitola vo filmových dejinách, vzniká po 2. svetovej vojne
– hľadal sa nový ideál  = prostý človek bez ideologických predpojatostí zachytený v svojom autentickom prostredí
– vo filmoch hrajú neoherci, opúšťajú sa filmové ateliéry, točí sa priamo v skutočnom prostredí
– inšpirácia z francúzskej kinematografie (M. Carné, J. Renoir) 

– Roberto Rosselini (taliansky režisér)
– Rím, otvorené mesto – dokumentárny film rozšírený o hrané prvky

– Cezare Zavattini (taliansky scenárista)
– všíma si vydedencov, tulákov a ľudí mimo veľkého mesta
– známy je scenár k filmu Zlodeji bicyklov 

– Victorio de Sica (taliansky herec a režisér) 
– točil filmy ostro sociálne zamerané a žalujúce nerovnosť, filmy s vojnovou tematikou
– réžia filmov Zlodeji bicyklov, Horalka

– 2. etapa 
– vzrastá vyznám osobnosti režiséra

– Federico  Fellini (taliansky scenárista a režisér)
– uplatňuje fantáziu a sny (na jeho tvorbu nadviazal J Jakubisko )
– za celoživotné dielo získal Oscara
– Cabirine noci, Rím

Česká kinematografia
– Milan Frič
– filmy s Voskovcom a Verichom, Dobrý vojak Švejk (podľa Haškovej literárnej predlohy), Barón Prášil, Cisárov pekár, pekařúv cisár (hl. postava Werich), Jánošík (hl. postava P. Bielik)

– Miloš Forman 
– v začiatkoch používal neohercov – Lásky jednej plavovlásky
– v r. 1968 emigroval do U.S.A.
– filmy – Prelet nad kukučím hniezdom (Oscar), Raqtime
– muzikál – Vlasy  (začiatky hippies obdobia)
  .
– Richman – Starci na chmelu  (1.český filmový muzikál)
– Jirí Menzl – Ostro sledované vlaky (Oscar), pečiatka na holom zadku (vo svetovej kinematografii bolo po prvýkrát odhalené pozadie)
– Jan Sverák – Kolja (Oscar)
– Petr Zelenka – Knoflikári
– Vladimír Michálek – Je treba zabiť Sekala

Slovenská kinematografia
– už rok po prvom parížskom premietaní sa v r. 1896 konalo v dnešnom hotely Carlton prvé premietanie dvoch krátkych filmov, r.1905 otvorili v Bratislave prvé stále kino 
– r.1921 bratia Siakeľovci – Jánošík (prvý hrany slovensky film, koprodukcia americko – slovenská spolupráca)

– Jánošík
– V novembri 1920 skupina americ­kých Slovákov založila v Chicagu účastinnú spoločnosť Tatra Film Corporation. Spoločnosť plánovala nakrúcať drámy, veselohry, cestopisy a historické deje. Realizovala však iba nemý film Jánošík a potom zanikla. Tento prvý slovenský celovečerný hraný nemý film nakrútili bratia Siakeľovci. Film sa nakrúcal podľa scenára Jozefa Ž. Marušiaka, ktorý vychádzal z romá­nu amerického Slováka Gustáva M. Pestovského Jánošík, kapitán horských chlapcov, jeho búrlivý život a hrozná smrť.
– Základnou líniou filmu je príbeh Já­nošíka ako bojovníka proti feudálnemu a národnému bezpráviu. Jánošík sa pomstí za smrť svojho otca a súčasne ochraňuje poddaných pred feudálnou svojvôľou. Páni sú maďarskej národnos­ti, poddaní Slováci. Hoci bol film situo­vaný do minulosti, jeho autori komento­vali aj nedávnu históriu, reagovali na skúsenosti, ktorými sami museli prechá­dzať na sklonku rakúsko-uhorskej mo­narchie. Príbeh rámcuje bačovo rozprá­vanie Jánošíkovej legendy mestským tu­ristom.
– Spracovanie príbehu nesie znaky amerických romantických a dobrodruž­ných príbehov, v ktorých hrdina víťazí nad zlom. Vznikli dve verzie filmu -pre americké publikum sa príbeh končí happy endom.
– Nakrúcalo sa v reálnych exteriéroch v Blatnici pri Martine a v kaštieli v Štiavnické. Do hlavnej úlohy obsadili v tom čase veľmi populárneho českého herca Theodora Pištéka a do úlohy Hanky martinskú ochotnícku Má­riu Fábryovú.
– V roku 1970 priniesol na Slovensko Ján Závodný takmer celý za­chovaný film, ktorý päťdesiat rokov opatroval v chicagskej garáži a venoval ho Slovenskému filmovému ústavu v Bratislave. V roku 1975 film zrekon­štruoval a hudbou Jozefa Malovca ozvu­čil režisér a filmový historik Ivan Rumanovský. Slovenský (resp. Českoslo­venský) film sa k spracovaniu legendy o Jánošíkovi vrátil ešte dvakrát. V roku 1935 nakrútil príbeh o legendárnom ľu­dovom hrdinovi český režisér Martin Frič v hlavnej úlohe s Paľom Bielikom a v rokoch 1962-1963. rovnakú tému spracoval v dvojdielnom filme Bielik ako režisér.

– r. 1933 Karol Plicka – Po horách, po dolách, Zem spieva (dokumentárny film o slovenskom ľude, ocenený zlatou medailou vo Florencii, išlo o prvé ocenenie slovenského filmu)

– Zem spieva
– Film Zem spieva z roku 1933 tvorí jeden zo zá­kladných kameňov slovenského dokumentárneho filmu. Súčasne je to v poradí druhý slovenský zvukový film.
– Zobrazuje ľudové zvyky, hry, obrady, tance a slávnosti v čase od skorej jari do neskorej jesene na Slovensku v tridsiatych rokoch.
– Autorský prístup je výrazne estetizujúci a štylizujúci, a film sa tak stáva obrazovo-hudobnou oslavou harmonického života slovenského ľudu.
– Hoci Zem spieva je filmom zvukovým, Karol Plicka použil aj medzititulky, ktorých autorom je básnik Ján Smrek. Film vznikol s finančným prispením prezident­skej kancelárie Tomáša G. Masaryka a na 2. bienále v Benátkach v roku 1934 získal pohár mesta Benátok za najlepšiu réžiu v kolekcii československých filmov.

– r.1947 Paľo Bielik – Vlčie diery (prvý čisto slovenský dlhometrážny film)
– nadrealizmus Štefan Uher – Slnko v sieti
– 60te roky Kádar Kloos – Obchod na korze (hl. úlohy – Jozef Kroner, Ida Kaminská, prvý oscarový slovenský film, téma – 2. svetová vojna)

– Juraj Jakubisko 
– jeden z najoriginálnejších režisérov slovenskej kinematografie, patrí medzi najznámejších a najuznávanejších slovenských režisérov vo svete, je človekom s neopakovateľnou obrazotvornosťou a vysokým výtvarným nadaním
– inšpiroval sa F. Fellinim
– debut Kristove roky
– ďalšie filmy Tisícročná včela, Sedím na konári a je mi dobre, Dobrá správa o konci sveta

– Martin Tapák – Pachohybský zbojník (hl. úloha – J. Kroner)
– Martin Šulík – Záhrada
– Pišťánek – Rivers of Babylon (hl. úloha – A. Hric)
– Dušan Rapoš – Fontána pre Zuzanu
– Vorlíček – Sokoliar Tomáš (rozprávka, hl. úloha – Juraj Kukura)